Juraj Kukura

Juraj Kukura sa narodil 15. marca 1947 v Prešove. Základnú a strednú školu ukončil v Bratislave. K divadelnému umeniu prenikol ako elév časopisu Film a divadlo. Štúdium herectva absolvoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pod vedením Jozefa Budského. Mal devätnásť rokov, keď ho režisér Ivan Balaďa obsadil do jednej z hlavných úloh vo filmovom spracovaní románu Margity Figuli Tri gaštanové kone.

Detailnejší popis
Od roku 1970, ešte počas štúdií, bol členom súboru legendárneho Divadla na korze. Po jeho zrušení prešiel spolu s väčšou časťou ansámblu do súboru Novej scény a neskôr do Slovenského národného divadla. Mimoriadne miesto v tomto období zaujíma jeho spolupráca s režisérom Milošom Pietorom, v ktorého inscenáciách vytváral charakterové úlohy spolupodieľajúce sa na tematickej výpovedi inscenácie a na celkovej podobe Pietorovej poetiky: Ďuro Ľavko v Tajovského Statkoch-zmätkoch (Nová scéna, 1972), Filint v Molièrovom Mizantropovi (Nová scéna, 1972), Astrov v Čechovovom Ujovi Váňovi (Nová scéna, 1974), Pišta Bučák v Tajovského Novom živote (SND, 1978), titulná rola v Čechovovom Platonovovi (SND, 1979), Chlestakov v Gogoľovom Revízorovi (SND, 1982).

Okrem účinkovania na divadelných doskách sa Juraj Kukura predstavil v mnohých televíznych inscenáciách, kde stvárňoval hlavné postavy v adaptáciách kľúčových diel svetovej i domácej literatúry: Jaga v Shakespearovom Othellovi, Oidipa v adaptácii Sofoklovej tragédie, Antonia vo Vojvodkyni z Amalfi (podľa predlohy J. Webstera), Eugena Onegina v rovnomennej inscenácii podľa Puškinovej predlohy, Adama Šangalu podľa L. Nádaši-Jégeho, Keana v inscenácii rovnomennej životopisnej hry A. Dumasa o veľkom anglickom hercovi, atď. Televízna inscenácia Mário a kúzelník podľa poviedky T. Manna, v ktorej Juraj Kukura vytvoril titulnú postavu, bola ocenená cenou na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carle.

Svoje herectvo Juraj Kukura predviedol aj vo filme, kde sa zaskvel ako predstaviteľ mužných rolí. Z filmografie v československej produkcii: Zbehovia a pútnici J. Jakubiska (1968), Eden a potom A. Robbe-Grilleta (1970), Javor a Juliana Š. Uhera (1972), Koncert pre pozostalých D. Trančíka (1976), Deviate srdce J. Herza (1978), Božská Ema J. Krejčíka (1979) a mnoho ďalších. Z televíznej tvorby: seriál Straty a nálezy (1975), filmy Letokruhy (1972), Priateľská vzbura Janka Kráľa (1978), Nebezpečné známosti (1980), Triptych o láske (1980), Mesiac na dedine (1981) a ďalšie.

V roku 1984, počas nakrúcania filmu Via Mala v zahraničí, bol Juraj Kukura bezdôvodne odsúdený na 3,5 roka väzenia za opustenie republiky a bol mu zabavený majetok. Do vlasti sa nevrátil a bol angažovaný v nemeckom Münchner Kammerspiele, neskôr v rokoch 1985 – 1989 v Schauspielhaus Hamburg. Hosťoval v mnohých prestížnych zahraničných divadlách ako Statttheater Basel, Theater Bonn, Residenztheater München, Divadlo Komedie Praha, Činoherní klub Praha. Spolupracoval s významným nemeckým režisérom Petrom Zadekom: divadelné inscenácie Yerma (F. G. Lorca), Vojvodkyňa z Amalfi (J. Webster), Ako sa vám páči (W. Shakespeare), film Divoké päťdesiate (1983). Účinkoval v inscenácii Molièrovho Lakomca v Schauspielhaus Hamburg v réžii svetoznámeho Jérôma Savaryho. V nemeckom prostredí sa presadil vo filme a v televízii: účinkoval v mnohých seriáloch a filmoch, napr. v trojdielnom koprodukčnom filme Via Mala (1985), vo filmoch Otto – Der Liebesfilm (1992), Workaholic (1996), Apokalypse 99 – Anatomie eines Amokläufers (2000), Das Sams (2001) a v mnohých ďalších, v seriáloch Dedičstvo Guldenburgovcov (1987), Hotel Paradies (1990), Šťastnú cestu (1992), Klinika pod palmami (1996) atď. Vytvoril hlavné postavy v dvoch dieloch televíznej kriminálky Tatort (Miesto činu). V roku 1989 nakrútil šesťdielny anglický televízny film Traffik, ktorý dostal štyri ceny britskej akadémie, medzinárodnú cenu Emmy za najlepší dramatický seriál a stal sa predlohou pre slávny film Stevena Soderbergha.

Po roku 1989 sa postupne vracal na domáce filmové plátna a obrazovky. Stvárnil titulnú postavu v Jakubiskovom filme Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992), s Jozefom Kronerom si zahral v televíznom filme Cudzinci (1992), hlavnú rolu vytvoril v slovenskej dráme Tábor padlých žien (1997), účinkoval vo Fragmentoch z malomesta (2000), či v pôvodnom rozprávkovom filme Sokoliar Tomáš (2000). Za televízny film Voľnomyšlienkár (2001) o osvietenskom vzdelancovi Denisovi Diderotovi mu bola na festivale Art film v Trenčianskych Tepliciach udelená cena Igric. Hosťoval v prestížnych pražských divadlách Divadlo Komedie a Činoherní klub.

V rokoch 19662008 Juraj Kukura ÚČINKOVAL V TRIDSIATICH CELOVEČERNÝCH FILMOCH, V 130 TELEVÍZNYCH FILMOCH A INSCENÁCIÁCH A V 37 TELEVÍZNYCH SERIÁLOCH. Medzi posledné filmy patrí koprodukčný Posledný vlak (2007) a Máj (2008) F. A. Brabca podľa K. H. Máchu. Posledné televízne projekty Juraja Kukuru zahŕňa film Zrozen bez porodu (2009) Filipa Renča (ČTV), jeden diel minisérie Nesmrteľní (STV) či seriál z prostredia módy Dokonalý svet (TV Nova). Za film Zrozen bez porodu bol Juraj Kukura nominovaný na cenu za najlepší mužský herecký výkon na MTF Monte Carlo 2011.

Od roku 2002 vedie Juraj Kukura ako riaditeľ bratislavské Divadlo Aréna. Na jeho doskách sa predstavil v inscenáciách Koza alebo Kto je Sylvia E. Albeeho, Rodinná slávnosť podľa rovnomenného filmu T. Vinterberga a Komunizmus V. Klimáčka, všetky tri v réžii Martina Čičváka. Koza a Rodinná slávnosť boli s úspechom uvádzané v Činohernom klube Praha. Divadlo Aréna sa zaradilo medzi zásadné divadelné stánky v slovenskom kultúrnom prostredí. Za postavu Martina v Koze bol Juraj Kukura ocenený cenou Dosky 2004 za najlepší mužský herecký výkon.

Za hlavnú rolu v inscenácii pražského Činoherného klubu Bratři Karamazovi, ktorá bola v réžii Martina Čičváka uvedená v roku 2015, získal prestížnu cenu Divadelních novin za najlepší herecký výkon sezóny 2014/2015, ktorá sa udeľuje v rámci všetkých divadelných žánrov. Okrem toho bol za postavu Fjodora Karamazova nominovaný na výročnú Cenu Thálie českej Hereckej asociácie a na Cenu divadelnej kritiky 2015, udeľovanej renomovaným českým časopisom Svět a divadlo.

Juraj Kukura žije striedavo v Bratislave, v Hamburgu a v Prahe. Je ženatý a má syna Filipa.

Juraj Kukura

Už v 19 rokoch hral hlavnú ulohu vo filme Tri gaštanové kone.

JURAJ KUKURA: Chyby nás robia tým, čím sme

06.04.2016 / Daja Weingreen, INTERVIEW

JURAJ KUKURA: Říká se, že jsem arogantní, ale jsem spíš plachý

08.12.2015 / Jana Fikotová, idnes.cz

JURAJ KUKURA: Legendy si treba ctiť

22.10.2015 / Karol Bustin ml., Špeciál Plus 7 dní

Má arogance je čistá obrana

21.05.2015 / Richard Erml, Reflex

Zem nie je folklór

02.11.2013 / Dáša Čiripová, kod – konkrétne o divadle

Kukura otvorene: Viem, čo je to chudoba, nevyhadzujem ani jedlo.

09.06.2013 / redakcia, cas.sk

Moju ženu sa nedá nemilovať – Rande s riaditeľom Divadla Aréna Jurajom Kukurom

11.03.2013 / Mária Miková, Miroslava Staszová, Slovenka

Suverén bez sebevědomí

19.03.2012 / Milan Eisenhammer, Týden

Český ministr kultury. To bych bral hned

25.02.2012 / Alice Horáčková, Mladá fronta Dnes; príloha Víkend

KUKURA: Jako herec si jdu na nervy

06.12.2011 / Jana Machalická, Lidovky

JURAJ KUKURA: Nemáme vzťah k tradícii

24.02.2011 / Tomáš Gális, TV OKO

JURAJ KUKURA: Riadeniu divadla som sa naučil od druhých

12.12.2007 / Palo Hlubina, TREND

Ceny dosky za najlepší herecký výkon (2005)

Juraj Kukura za postavu Martina v inscenácií hry Koza alebo Kto je Sylvia?


Partneri divadla Aréna