Rodinná slávnosť

Film mladého dánskeho režiséra Thomasa Vinterberga Rodinná slávnosť získal v roku 1998 na filmovom festivale v Cannes zvláštnu cenu poroty. Bol to prvý film, ktorý bol nakrútený podľa manifestu DOGMA 95 (jedným zo signatárov bol i Lars von Trier). Táto iniciatíva, namierená pôvodne proti nárastu komerčných a hollywoodskych praktík v európskom filme, sa stretla s mohutným ohlasom a od jej zverejnenia bolo takto natočených viac ako 70 filmov.

Rodinná slávnosť, rešpektujúc prikázania DOGMy o jednote miesta, času, deja, autenticite rekvizít a prostredia a pod. je vďačným divadelným materiálom. V mnohom sa podobá na Strindbergove komorné drámy. Na pôvodne nevinnej a neškodnej rodinnej slávnosti vyplávajú na povrch tie najšokujúcejšie traumy, skrývajúce sa pod povrchom zdanlivo šťastnej rodiny.

Inscenácia Rodinná slávnosť vznikla v spolupráci Divadla Aréna a pražského Činoherného klubu v dvoch hereckých obsadeniach a vystriedal sa v nej rekordný počet hercov. V hlavnej role otca rodiny Helge Klingenfeldt-Hansena, o ktorom sa dozvieme, že sexuálne zneužíval vlastné deti, sa v oboch divadlách predstavil Juraj Kukura. Momentálne nie je možné inscenáciu vidieť už ani v Činohernom klube - 19. januára 2012 mala derniéru.

Inscenácia bola treťou časťou tzv. Špinavej trilógie.