• David Jařab

    Obeť

    Psychologický thriller s kriminálnou zápletkou, inšpirovaný filozofickou esejou Erotizmus. Manipulácia, moc a temné túžby človeka si vždy nájdu svoje miesto – nielen v intímnych vzťahoch.
 

apoteóza lásky a zrady

Psychologický thriller s kriminálnou zápletkou, inšpirovaný filozofickou esejou Erotizmus. Manipulácia, moc a temné túžby človeka si vždy nájdu svoje miesto – nielen v intímnych vzťahoch.

Detailnejší popis


Obeť  je nová divadelná hra renomovaného českého dramatika, divadelníka a filmového režiséra Davida Jařaba, ktorú exkluzívne autorsky a režijne pripravil pre Divadlo Aréna. Originálny rukopis autora razantne kríži žánre kriminálky, psychologického thrilleru a filozofickej eseje.

Stíšená výtvarne pôsobivá kompozícia je herným polom pre vášne, temné túžby a ešte temnejší humor protagonistov: Polákovej, Kovalčikovej, Hronského, Stankeho a Latináka.

Hra je voľne inšpirovaná filozofickou esejou Georgesa Bataillea Erotizmus.

"Marie: Život predsa musí byť prázdny. Smrť musí byť predsa pomalá. A my si dokážeme čakanie na smrť maximálne predĺžiť. Len sa nám väčšinou nedarí ten čas naplniť. Od toho večného čakania máme stuhnuté údy. Máme stuhnutú myseľ aj telo od toho večného kontrolovania, stráženia, dohliadania. Keď už musíme dohliadať na všetko to, čo by sa v nás mohlo vzbúriť, tak aspoň nech si to dohliadanie, ten dohľad užije aj naše okolie. A poriadne. Potrestáme vás za to, čo sme si sami zakázali. Ale v najtemnejších chvíľach sa s nutkavými pocitmi zlodejov a vrahov predsa len odvážime prekročiť naše vlastné vnútorné zákazy, aby sme na okamih zakúsili opojnú neučesanú prirodzenosť. Potom ale rýchlo naspäť do priestoru pod dohľadom. A prijať trest. Strážime a trestáme prirodzenosť, pretože sa jej bojíme ako čert kríža. Aj keď, povedzme si: čo je to vlastne čert…, a čo kríž? Krucifix, tak strašne dlho sme sa nekúpali v krvi, a kruci, fakt nám to chýba.  Už strašne dlho sme sa niektoré špecifické smrady neodvážili nazvať vôňou. Pes nesmie štekať, nesmie hrýzť. Hrdlo musí mať stiahnuté obojkom. Mohli by sme čosi získať, ale stratiť by sme toho mohli oveľa viac. Najlepšie je nemať čo stratiť... 

Arpád: Niekto vám vypadol z okna. Teda, nie že by sme to priamo videli, ale ten muž, čo tam dole leží, je evidentne mŕtvy a je viac ako pravdepodobné, že vypadol z  vášho okna.   

Sándor: Pravde – podobné. Podobá sa to pravde, ale možno sa jej to práve len podobá. Otázka pravdy býva často veľmi komplikovaná. Dospieť k pravde býva niekedy veľmi zložité .... 

Arpád:... mohol vypadnúť z iného okna, ale nikde inde sa už nesvieti. Sú dve hodiny nadránom a ľudia nám väčšinou spia."

UPOZORNENIE: Inscenácia obsahuje výrazy a scény, ktoré nie sú vhodné pre divákov do 18 rokov.

Recenzie

Holá monštruózna človečia dreň

11.05.2016 | MLOKi (www.mloki.sk) | Lucia Šmatláková

Pandorine skrinky

18.06.2015 | Pravda | Dagmar Inštitorisová

apoteóza lásky a zrady

05.06.2015

Dátum premiéry

1 hod. 45 min.

Bez prestávky

Tvorcovia

Réžia David Jařab

Preklad a dramaturgia Martin Kubran

Scéna David Jařab

Kostýmy Sylva Zimula Hanáková

Hudba Petr Haas

Hrajú

Richard, sudca Martin Hronský

Mária, jeho žena Rebeka Poláková

Anna, jeho milenka Jana Kovalčíková

Arpád, policajt Richard Stanke

Sándor, policajt Lukáš Latinák


Partneri divadla Aréna