Jánošík 21

Keď sa Jaroslav Siakeľ roku 1921 rozhodol urobiť historický krok v slovenskom filmovom umení, mal dve kamery, tretinu scenára, hlavného predstaviteľa bez profesionálnych filmových skúseností a herečku, ktorá predtým nikdy nevidela film. Plány na nakrútenie začali v Chicagu, kam sa Siakeľ vysťahoval pred I. svetovou vojnou. Tesne po vojne ho poverila skupina Slovákov žijúcich v USA, aby s bratom Danielom urobili film, ktorý by zobrazil hrdinské epizódy z Jánošíkovho života.

Pre nakrúcanie si vybrali exteriéry v okolí Blatnice vo Veľkej Fatre. Kaštiele i domy so slamennými strechami, kone a koče, roľníci i bývalí aristokrati všetko vyzeralo ako pred storočiami. Hlavného predstaviteľa vybrali na základe fyzických dispozícií. Bohužiaľ, vôbec nevedel hrať. Preto Siakeľ sám vybral nového herca, ktorým bol už vtedy známy divadelný herec Theodor Pištěk. Mária Fábryová, predstaviteľka Aničky, nielenže nemala skúsenosti s filmovaním, kamera jej dokonca naháňala strach. Odvtedy už nehrala v žiadnom filme.

Spočiatku film patril medzi najpremietanejšie diela svojej doby, ale záujem sa postupne stratil. Ostal majetkom producenta Jána Závodného amerického Slováka, rodáka z Brezovej pod Bradlom. Pre americké publikum bol film nepoužiteľný, lebo mal slovenské titulky a na anglické peniaze neostali. Napokon ho Závodný uložil do garáže, kde čakal na svoje znovuobjavenie celé desaťročia. Keď Ján Závodný dostal list od Slovenského filmového ústavu, osobne ho ako 80-ročný priniesol na Slovensko. Na filme spoluúčinkovali obyvatelia Blatnice a Šútova. Autorom scenára a režisérom filmovej rekonštrukcie bol v roku 1975 Ivan Rumanovský.

Film Jánošík 21 je pokusom o rekonštrukciu prvého slovenského hraného filmu Jánošík z roku 1921. Vznikol ako výsledok spolupráce Hlavnej redakcie filmových programov Československej televízie v Bratislave a Slovenského filmového ústavu v Bratislave. Film Jánošík nakrúcali paralelne v dvoch verziách - jedna bola určená na uvádzanie na území ČSR, druhá v USA. Prevažná časť materiálu rekonštrukcie pochádza z americkej verzie, z filmovej kópie, ktorú Slovenskému filmovému ústavu daroval John Závodný v roku 1970. Chýbajúce sekvencie sa doplnili závermi zo slovenskej verzie a zo súkromného archívu Ivana Rumanovského.

Z dôvodu obmedzenej kapacity Vám odporúčame rezervovať si miesta mailom alebo telefonicky.