Má cenu ľudský život v porovnaní s umením?

Dvaja bratia v bližšie nešpecifikovanom totalitnom štáte sú obvinení zo série šokujúcich, no originálnych zločinov. Ujo Vankúšik je jeden z najzaujímavejších divadelných textov súčasnosti. Mrazivý detektívny thriller vzrušujúco balansuje na hrane medzi hororom a čiernou komédiou. V roku 2004 zaňho autor Martin McDonagh získal Olivierovu cenu za najlepšiu novú hru a bol nominovaný na Tony Award. Najmladšia generácia slovenských hercov, čerstvých absolventov Vysokej školy múzických umení pod vedením Kristíny Chlepkovej vytvorila intenzívny divadelný zážitok, pri ktorom Vám bude tuhnúť krv v žilách.

„Každý tu používa svoje vy*ebané detstvo, aby ospravedlnil svoje vy*ebané správanie!“

Martin McDonagh je jedným z najplodnejších a najúspešnejších súčasných dramatických autorov. Okrem divadelných hier, ktoré sa pre svoj osobitý štýl a drsný humor s úspechom hrávajú po celom svete, sa Martin McDonagh etabloval aj ako filmový scenárista a režisér. Je držiteľom Oscara za krátkometrážny film Six Shooter (2006). Scenáristicky a režijne sa podpísal pod film V Bruggách (2008) s Colinom Farrellom v hlavnej úlohe a je tiež autorom scenára a režisérom nedávno premiérovaného filmu Sedem psychopatov (2012). Je považovaný za jedného z najvýznamnejších žijúcich írskych dramatikov. Napísal osem hier, z toho dve trilógie zasadené do prostredia írskeho vidieka, kde strávil detstvo: Leenanská trilógia zahŕňa hry Krásavica z Leenane, Lebka z Connemary a Opustený západ a do trilógie Aranských ostrovov patrí Mrzák z Inishmaanu, Poručík z Inishmooru a Smrtky z Inisheeru (posledná nebola nikdy publikovaná, pretože McDonagh vyhlásil, že nie je dobrá). Jeho prvou hrou odohrávajúcou sa mimo írskych reálií je práve Ujo Vankúšik. Na Slovensku bol uvedený v roku 2004 v Slovenskom národnom divadle v réžii Ľubomíra Vajdičku. SND uviedlo taktiež McDonaghovu poslednú hru Stratiť ruku v Spokane.

„Kde bolo tam bolo, bol raz jeden malý chlapec, ktorého matka a otec zahŕňali iba láskou, láskavosťou, vrúcnosťou, a týmto všetkým. Netúžil po ničom – všetky hračky na svete boli jeho, všetky farbičky, všetky knižky, papier, perá. Od útleho veku doňho vštepovali semienka kreativity a jeho najväčšou láskou sa stalo písanie: poviedky, rozprávky, krátke romány – samé veselé a pestré vecičky o medveďoch a prasiatkach a anjeloch a tak ďalej, a niektoré boli dobré a niektoré boli veľmi dobré. Bolo to v tú noc, keď mal siedme narodeniny. Izba hneď vedľa jeho izby bola vždy zatvorená na závoru a zamknutá na ťažkú zámku z dôvodov, ktorým chlapec nikdy nerozumel, ale ani sa na ne nikdy neopýtal, až kým sa cez hrubé tehlové múry nezačali šíriť zvuky. Vtedy začali nočné mory...“

Premiéra v Divadle Lab (VŠMU): 15. máj 2011
Obnovená premiéra v Divadle Aréna: 11. október 2013