Štyria ľudia, štyri vzťahy a nekonečno podôb lásky, túžby a zrady. Súčasná hra Patricka Marbera Closer (Na dotyk) s nebezpečnou presnosťou odkrýva tajomstvá správania sa mužov a žien v partnerských vzťahoch. Práve pre trefné zobrazenie anatómie moderných partnerstiev niekoľko amerických i britských novinárov neodporúčalo hru navštevovať zamilovaným dvojiciam. Večný konflikt míňajúcich sa trajektórií ženských snov a mužských túžob, či mužských nárokov a ženských potrieb. Erotická vášeň v kontraste s túžbou po intimite, hľadanie pravdivého citu v zápase s dráždivosťou zakázanej lásky, kontrast požiadaviek ega s túžbou po nehe a pocite bezpečia. Boxerský ring partnerskej dominancie a submisivity, mužský boj o jednu ženu a ženský zápas o jedného muža. Closer – konečne love story pre dospelých. Closer – Alica v krajine bez zázrakov.

Hra Closer (Na dotyk) bola ocenená niekoľkými americkými i britskými cenami za drámu, medzi nimi i Olivierovou cenou 1997 za najlepšiu hru. V roku 2004 vznikol rovnomenný film v réžii Mikea Nicholsa (Kto sa bojí Virginie Woolfovej, Absolvent) v hlavných úlohách s Natalie Portman, Juliou Roberts, Judom Lawom a Cliveom Owenom.

„Jedna z najlepších anglicky písaných hier o sexuálnej politike“ (The Sunday Times) nevídaným spôsobom vstúpila do kultúrneho kontextu. Je považovaná za jednu z najlepších hier 90. rokov. New York Observer napísal, že Closer je „čierna komédia o erotickej túžbe, sebectve a o iluzórnosti lásky.“ „Closer je hra bolestivá a zároveň krásna, úžasne vtipná a zničujúco smutná,“ písalo sa v Daily Variety.