„Človek musí hrať, aby sa naučil hrať.“ Max Reinhardt

Herec, divadelný a filmový režisér rakúskeho pôvodu Max Reinhardt, ktorého meno je úzko späté aj s Divadlom Aréna, patrí k popredným divadelným tvorcom 20. storočia. V roku 2023 sme si pripomenuli 150. výročie jeho narodenia a 80. výročie úmrtia.

Max Reinhardt (vlastným menom Maximilian Goldman) sa narodil 9. septembra 1873 v Badene, okresnom meste ležiacom v Dolnom Rakúsku. Jeho rodičia pochádzali zo Stupavy, boli obchodníci a patrili k miestnej židovskej komunite. V roku 1869 sa odtiaľto presťahovali do dynamicky rozvíjajúcej sa Viedne, ktorá bola už vtedy plná divadla a hudby. Max bol ich prvorodený syn.

Ako dieťa bol plachý, tichý a uzavretý. Po ukončení školského vzdelania v roku 1888 začal pracovať v banke, aby mohol finančne podporovať rodinu. Knihy a časté návštevy divadiel sa pre neho stali rozptýlením všedných dní. Svet divadla ho nakoniec zaujal natoľko, že sa rozhodol stať sa hercom a začal navštevovať hodiny dramatického umenia.

Svoj herecký debut pred publikom absolvoval v roku 1890 na javisku divadla kniežaťa Sulkowského (Sulkowski-Theater). Po dvoch rokoch strávených v tomto divadle, získal angažmán vo Volkstheater v Rudolfsheime, kde pôsobil v rokoch 1892-1893. Reinhardt tu odohral 23 rolí.

V dôsledku dlhšej letnej prestávky, ktorú mala väčšina mestských divadiel, prijal Reinhardt v roku 1893 angažmán v nemeckom letnom divadelnom súbore, vystupujúcom v letnej Aréne v Bratislave.

Hoci v tom čase bola drevená konštrukcia Arény už viac ako šesťdesiatročná, divadlo nebolo zanedbateľným bodom na kultúrnej mape Bratislavy. Hľadisko malo tvar amfiteátra, vyvýšené obdĺžnikové javisko dopĺňala výrazná šepkárska búdka a stavba nebola zastrešená. Predstavenia sa hrali iba za priaznivého počasia s maximálnou kapacitou plus-mínus 1000 divákov. Súbor, v ktorom sa Max Reinhardt ocitol, viedol a zostavoval skúsený Viktor Berthal.

V období od 20. mája 1893 do 3. septembra 1893 v nej Max Reinhardt odohral 71 predstavení, v ktorých stvárnil 25 rôznych rolí všetkých žánrov. Väčšinou dostával menšie úlohy, najmä vo veselohrách, spevohrách a operetách, ktoré vtedy tvorili základ repertoáru.

Max Reinhardt sa prvýkrát objavil na bratislavskej scéne 20. mája 1893 v otváracom predstavení letnej sezóny Kde je frak? v postave krajčíra Sticherla. Potom dostával rôzne ďalšie žánrové postavičky - ako advokát Schlicht (Na krásnom modrom Dunaji), školník Michel Grund (Dobrí ľudia Grundovci), senior von Redenstein (Žobravý študent z Viedne), básnik Emil Nachtigall (Vražda v hradných zrúcaninách), Dánsky kráľ (Pamperličkove cestovné dobrodružstvá), Pán von Flott (Víla Milión), domovník Hans Prehauser (Posledný Hanswurst), starosta Farkas (Horúca krv), inžinier Hugo Witt (Dva šťastné dni) a ďalšie. Naštudoval aj viaceré spevácke party.

O jeho účinkovaní v inscenácii hry Felixa Philippiho Stará pieseň, kde stvárnil Emila Luckharda, vyšla v tlači divadelná kritika:
„Vraha svojej nevernej manželky, ktorý po odpykanom treste vo väzení hľadá prácu u advokáta dr. Cornelia, zahral pán Reinhardt tak, že bol zaslúžene vyvolaný na otvorenú scénu. V tomto mladom hercovi je niečo, čo ho predurčuje na charakterové roly a čo určite nájde primerané uplatnenie.“

Aj takáto zmienka naznačuje, že išlo o herca, ktorý dokázal presvedčivo vykresliť charakterové črty svojich postáv – talent, ktorý predznamenával budúci úspech. Letná sezóna v bratislavskej Aréne tak patrí k prvým profesionálnym skúsenostiam budúceho velikána európskeho divadla.

Po skončení pôsobenia v Aréne sa začala jeho výrazná divadelná kariéra, najprv v Salzburgu a neskôr v Berlíne. Od jesene 1893 dostal angažmán v salzburskom Stadttheater, ktorý bol pre neho významnou praktickou školou. Počas 175 dní, strávených v tomto divadle, odohral 52 rôznych postáv a získal si priazeň divákov aj miestnej tlače.

O rok neskôr, v jeseni 1894, získal angažmán v berlínskom Deutsches Theater, ktoré bolo pod vedením Otta Brahma jedným z hlavných centier divadelnej moderny v Berlíne aj celom nemecky jazykovom priestore. Reinhardt tu stvárnil rolu Patora Knittelhaus v hre Tkáči, Prvého herca v Hamletovi, či brata Lorenza v Romeovi a Júlii.

Postupne sa stal jednou z najvýraznejších osobností európskeho divadla. Pôsobil najmä v rakúsko-nemeckom kultúrnom prostredí, vlastnil a viedol významné divadlá vo Viedni aj v Berlíne. Jeho inscenácie sledovala s veľkým záujmom odborná aj široká verejnosť a jeho meno sa stalo synonymom umeleckej kvality.

Ako režisér sa často vracal k veľkým klasikom drámy. Medzi jeho najvýznamnejšie inscenácie patrili: Shakespearov Sen noci svätojánskej (prvé uvedenie 1905), Shakespearov Kupec benátsky (prvé uvedenie 1905), Goetheho Faust I. (prvé uvedenie 1909), Faust II. (prvé uvedenie 1909), Hofmannsthalov Kráľ Oidipus (prvé uvedenie 1910), Vollmoellerovo Mirakulum (prvé uvedenie 1911), Hofmannsthalov Jedermann (prvé uvedenie 1920).

Reinhardt zásadne ovplyvnil podobu moderného režijného divadla a preslávil sa veľkolepými inscenáciami, ktoré spájali herectvo, scénografiu, hudbu a priestor do jednotného divadelného obrazu.

Dnes o ňom hovoríme ako o režisérovi „totálneho divadla“, najmä v súvislosti s obdobím jeho veľkolepých masových inscenácií s veľkým počtom účinkujúcich i divákov. Jeho cieľom bolo sprístupniť divadelné umenie čo najširšiemu publiku. Ktovie, či jedným z podnetov pre tento typ divadla nemohla byť aj spomienka na bratislavskú Arénu, ktorá už koncom 19. storočia dokázala pojať tak veľké množstvo divákov…

V práci ale aj v súkromí okolo seba sústreďoval vynikajúcich hercov – výrazné osobnosti s mimoriadnym remeselným majstrovstvom, medzi ktoré patrili napríklad Gertrud Eysoldová, Tilla Durieuxová, Agnes Sormaová, Albert Bassermann, Alexander Moissi či Max Pallenberg.

V období rokov 1920 - 1930 sa jeho tvorba vyznačovala veľkou mobilitou – neustále sa pohyboval medzi Berlínom, Viedňou a Salzburgom, medzinárodným uznaním, ale aj postupne narastajúcimi politickými tlakmi.

Začiatkom roku 1933 bol z rasových dôvodov nútený vzdať sa funkcie riaditeľa Deutsches Theater a opustiť Nemecko aj Rakúsko. Neskôr emigroval do Spojených štátov amerických. Aj v exile pokračoval v umeleckej práci – sfilmoval Shakespearovu divadelnú hru Sen noci svätojánskej a venoval sa pedagogickej činnosti, v rámci ktorej vychoval viacero úspešných hercov. Pobyt v Amerike však pre neho znamenal aj náročné životné obdobie plné trápenia.

Geniálny divadelný režisér, experimentátor, herec a odvážny podnikateľ Max Reinhardt nakoniec zomrel v chudobe 31. októbra 1943 v hoteli Gladstone v New Yorku.