Hadar Galron: Mikve
| Mikve – priestor rituálneho kúpeľa, v ktorom sa veriace židovské ženy pravidelne očisťujú – sa v hre súčasnej izraelskej dramatičky Hadar Galron stáva miestom stretu rôznych prístupov k viere i k životu. Na tomto posvätnom mieste sa postupne odhaľujú osudy miestnych žien, ich tajomstvá a drámy, o ktorých všetci vedia, ale nikto o nich nehovorí. Všetko sa mení príchodom novej pomocníčky Širy, ktorá odmieta zatvárať oči pred ľudským trápením. Vo svojej snahe pomôcť však naráža na bariéru náboženských pravidiel a ľudských predsudkov. Ženy sa najskôr bránia novému pohľadu na vieru i ponúkaným riešeniam. Napokon sa však v dramatickom závere spoločne vzoprú zväzujúcim pravidlám ich spoločenstva. Na pozadí tradičného židovského rituálu otvára táto súčasná hra témy postavenia žien v spoločnosti, vzťahu ortodoxnej komunity k bežnému životu, ale predovšetkým ponúka vynikajúce herecké príležitosti prostredníctvom psychologicky bohatých postáv a ich dramatických osudov. | ![]() |
réžia: Michal Dočekal
scéna: Hans Hoffer
hudba: Michal Novinski
kostýmy: Katarína Hollá
dramaturgia: Kristína Cibulková
účinkujú: Zuzana Kronerová, Renáta Ryníková, Táňa Kulíšková, Zuzana Kanócz, Táňa Radeva, Eva Matejková, Rebeka Poláková a Zuzana Šemeláková
premiéra: 8. októbra 2009
trvanie predstavenia: 2 hod a 40 min vrátane 15 min prestávky
Zuzana Kronerová dostala rolu, akú si už dávno zaslúžila - tragikomickú, nejednoznačnú postavu šéfky Mikve, ktorá dozerá nad dodržiavaním ortodoxných príkazov pri rituálnom očistnom kúpeli. Slávke Halčákovej sadla postava jej mladej pomocníčky Širy, ktorá si aj napriek formálnym príkazom uchovala zdravý rozum a cit. Dokázala v nej byť správne rebelská, ale aj empatická.
Vynikal aj výkon Evy Matejkovej, ktorá ohováračskú Hindi povrchne neparodovala a s bravúrou zvládla aj jej emočný kolaps. Aj týraná Chedva v podaní Táni Radevy prechádzala zaujímavým hereckým vývojom. Táňa Kulíšková zas rozohrala škály komických polôh chudobnej, ale deťmi požehnanej Esti. Oživením skupinky žien bola Zuzana Kanócz v úlohe celebritnej speváčky, ktorá sa na ortodoxné príkazy dívala svojsky. Herečka nezahodila ani jednu repliku, z ktorej by mohla vyťažiť.
Rebeka Poláková si nie po prvý raz zahrala tragickú hrdinku. Jej mladučká Tehila, ktorá sa nevie prispôsobiť dohodnutému manželstvu, je krehká a dojímavá. Pochvalu i zaslúži aj výkon najmladšej Zuzany Šemelákovej v neľahkej úlohe nehovoriacej, psychicky labilnej Eliševy.
Zuzana Uličianska, SME
Ak sila divadla spočíva v jeho schopnosti vyvolať kolektívny očistný zážitok, tak momentálne neexistuje lepšia voľba ako kúpeľ v mikve Aréne...
Peter Scherhaufer, Týždeň
Hra nehovorí len o dvoch svetoch, svete mužov a žien, ale najmä o vnútorných pocitoch, strastiach a slastiach, bolestiach i radostiach a zúfalej túžbe žiť, tej údajne slabšej i keď krajšej polovičky ľudstva.
Dáša Šebanová, Bratislavské noviny
Dôvtipne uchopená inscenácia Mikve v divadle Aréna upúta kontrastom civilného a magického scénického plánu. Nesie sa v príťažlivom rytme rôznych podôb ženského bytia, citlivo narába s erotikou, ktorá ju robí ešte exotickejšou. Ponúka pekné herecké príležitosti pre osem žien, ktoré vo svojej rozmanitosti dokážu súznieť a otvoriť sa.
Eva Andrejčáková, SME
Majstrovský kus, ktorý umožňuje na minimalistickej scéne popredného európskeho scénografa Hansa Hoffera ukázať výkvetu slovenských herečiek, že divadlo môže byť esenciou radosti a pre modernú ženu potrebným oslobodzujúcim prvkom v procese uvedomovania si svojej sily a živej ženskej identity.
Andrijan Turan, Slovenka