Divadlo Aréna

Viliam Klimáček: Komunizmus (neskoro-normalizačná tragédia)

Ako každý rok svoje narodeniny oslavuje Alena len s najbližšími – s Michalom a synátorom, napokon február v Petržalke je najhnusnejší mesiac a základnou jednotkou socialistickej spoločnosti je – socialistická rodina. Takže jednohubky s cesnakovou pomazánkou a Limbašský silván… Lenže vo štvrtok - 9.2.1984 zomrel generálny tajomník – súdruh Jurij Vladimirovič Andropov a dnes ho v televízii celý deň pochovávajú. Treba byť tichšie. Sovietsky Zväz a socialistický tábor sa ponoril do okázalého smútku. Pre milióny poslušne budujúce svetlý zajtrajšok je to len krátke zastavenie, no Alene sa má v tento deň všetko zrútiť. Napriek pokročilej normalizácii pre ňu odteraz nebude už nič normálne a isté.

• námet: Juraj Kukura
• scénar: Viliam Klimáček
• dramaturgia: Martin Kubran
• scéna: Hans Hoffer
• kostýmy: Nina A. Stillmark
• réžia: Martin Čičvák

účinkujú: Vilma Cibulková, Juraj Kukura, Martin Horňák, Ľubomír Bukový / Juraj Loj, Milan Antol

trvanie predstavenia: 2 hod. 15 min., vrátane 15 min. prestávky

premiéra: 19.4.2010

Dramaturgia divadla Aréna už niekoľko rokov robí to, čo by malo byť náplňou Národného divadla - kladie zásadné otázky o našej minulosti. Jej zanovitosť je sympatická a odvážna....
Komunizmus stráca vonkajšiu podobu a zasahuje krvný obeh hrdinov. Vrástol do mäsa a nedá sa rozoznať, kde sa končí a kde sa začínajú hranice slobodnej vôle. Jednotlivé dejstvá sa prudko odlišujú, ako keby sme boli vždy v inej hre, a podobná nejednotnosť chrakterizuje aj herectvo.
                                                                                                          Soňa Koželová, Žurnál

Komunizmus je presne vystavaná tragédia. Nemárni čas polovičnými emóciami ani zdĺhavým vysvetľovaním. Slová sú vyberané presne - ani jedno nie je navyše. A ostatné dopovedá symbolika scény.
Zdanlivo zábavná prvá tretina sa zlomí do druhej časti. V nej je divák svedkom extrémnej podoby výsluchu. Záverečný obraz je antickým finále na efektnej scéne. Maličký človek rozdrvený mocou. Režisér Martin Čičvák využil originálne scénické nápady, ktoré priniesol rakúsky scénograf Hans Hoffer. Priznáva hre všetku divadelnosť a nepokúša sa hrať na dokument doby. Pracuje s dynamikou a atmosférou...        
                                                                                              Marianna Jaremková, Pravda

Fotky: