Tvorcovia

  • Martin Čičvák

    Režisér, dramatik
    • V roku 1999 absolvoval odbor divadelnej réžie na brnenskej JAMU v ateliéri prof. Alojsa Hajdu. Už počas štúdia zaujal niekoľkými výraznými inscenáciami najskôr na pôde domovského Štúdia Marta (Brechtov Baal, Baumarchaisova Figarova svadba), ako aj inscenáciami vlastných hier (Dom, kde sa to robí dobre a Soňa agentka). Jeho razantná réžia a vyhranený štýl žali úspechy aj vo Veľkej Británii. Na Dartinghtonskej College of Arts inscenoval vlastnú verziu Slúžok J. Geneta, za ktorú získal prestížnu Cenu kritiky na divadelnom festivale v Edinburgu (1996). Jeho hru Dom, kde sa to robí dobre uviedli v anglickom Norwich Playhouse (v réžii A. Coopera), následne ju sám naštudoval v londýnskom Grace Theatre (1998 – cena Critic´s Choice casopisu Time out). Dom, kde sa to robí dobre vzápätí inscenovali v Košiciach, Budapešti, Novom Sade, v Lotyšsku, Poľsku, Holandsku...

      V rokoch 1999 – 2004 pôsobil ako interný režisér činohry Národného divadla Brno. Za svoju prvú réžiu Bernhardovej Hry Immanuel Kant získal Cenu Alfréda Radoka – talent roka 1999. Nasledovali náročné inscenácie: Ithaka B. Straussa a Zámek podľa Kafku, ďalej Shakespearov Sen noci svatojánské, Goldoniho Treperendy, Lessingova Emilia Galotti (2004) a Sofoklova Antigona (2007).

      Od roku 2001 pôsobí ako kmeňový režisér pražského Činoherného klubu a intenzívne spoluvytvára novú tvár tohto kultového divadla: Büchnerov Wojcek (2000), trilógia Suchovo-Kobylina Proces (2001), dve hry J. Fosseho Jméno / Noc zpívá své písně (2004). Jeho inscenácia Molièrovho Mizantropa (2002) pomohla Činohernému klubu získať elitnú Cenu Alfréda Radoka v kategórii Divadlo roka.

      Ako hosťujúci režisér inscenoval v pražskom Národnom divadle Brechtovho Dobrého človeka zo Sečuanu (2003) a prvý diel vlastnej adaptácie Rozprávok tisíc a jednej noci (2004). Druhý diel inscenoval v Národnom divadle v Brne pod názvom Záhrada Šahrazád (2005). V Činohre Slovenského národného divadla inscenoval hru R. Schimmelpfenniga Arabská noc (2004), ktorá získala niekoľko ocenení slovenskej divadelnej kritiky Dosky a napokon aj najvýznamnejšiu Dosku za Inscenáciu sezóny. V roku 2007 pripravil pre SND inscenáciu Schillerovej hry Úklady a láska, ktorá získala niekoľko nominácií na Divadelné ocenenie sezóny (Dosku si odniesla kostýmová výtvarnícka Marija Havran). V roku 2008 inscenoval hru Leonce a Lena G. Büchnera, za ktorú získal Dosku scénograf Tom Ciller, v roku 2009 Brechtovu Matku Guráž.

      V roku 2005 inscenoval novú Schimmelpfennigovu hru Žena z minulosti v slovinskom Národnom divadle v Lublani. Od roku 2004 pravidelne spolupracuje aj s bratislavským Divadlom Aréna. Pod spoločným názvom Špinavá trilógia tu inscenoval v slovenských premiérach hry Koza, alebo kto je Sylvia E. Albeeho, Tatoo I. Bauersimu a Rodinná slávnosť podľa rovnomenného filmu T. Vinterberga. Za Albeeho Kozu bol v roku 2004 nominovaný na Dosky v kategórii Najlepšia inscenácia sezóny a Najlepšia réžia sezóny. Ocenenie napokon získali protagonisti hry – E. Vášáryová za Najlepší ženský herecký výkon a J. Kukura za Najlepší mužský herecký výkon. V roku 2006 inscenoval v Aréne hru V. Klimácka Dr. Gustáv Husák, ktorá opäť zaujala kritiku i divákov, a o dva roky neskôr na ňu nadviazal poslednou časťou Občianskej trilógie – inscenáciou Klimáčkovej hry Komunizmus. Celá trilógia (prvou časťou je inscenácia R. Balleka Tiso) bola 17. novembra 2009 uvedená v pražskom Činohernom klube a zaznamenala výraznú odozvu u českej kritiky aj elitného publika.

      Martin Čičvák patrí medzi najvýraznejších a najplodnejších súčasných divadelných tvorcov. Za desať rokov vytvoril viac než 50 divadelných inscenácií, na ktorých sa zväčša podieľal aj autorsky (ako prekladateľ, autor dramatizácie, divadelnej adaptácie). Jeho talent a praktická divadelnícka zručnosť sa rovnako úspešne podpisujú pod inscenácie v malých komorných divadlách i na veľkých scénach. Okrem činoherných réžií s úspechom inscenoval Belliniho operu Montekovci a Kapuletovci (2001) a Mozartov Únos zo serailu (2003), obe v Divadle J. K. Tyla v Plzni. V minulej sezóne režijne pripravil Mozartovu Cosi fan tutte v Opere Národného divadla v pražskom Stavovskom divadle.

      Čičvákovo výrazné divadelné cítenie a fantázia sa naplno prejavili i v tvorbe pre deti – jeho divadelné adaptácie a réžie rozprávok pre deti aj rodičov profilovali tvár obnoveného divadla Polárka v Brne. Čičvákove inscenácie sú pravidelne pozývané na medzinárodné divadelné festivaly. Z jeho posledných výrazných inscenácií spomeňme aspoň Čechovovho Ivanova (2007), U kočičí bažiny Mariny Carr (2009), Moje strašidlo Felixa Mitterera (2010) – všetky tri inscenované v Činohernom klube.

      V septembri 2010 mala slovenskú premiéru inscenácia oboch častí Goetheho Fausta v preklade Milana Richtera, za ktorú bol Martin Čičvák nominovaný na ocenenie Dosky za najlepšiu réžiu sezóny. V roku 2011 inscenoval v činohre Pražského národného divadla Shakespearovho Kupca benátskeho. Nedávno uviedol vlastnú hru s názvom Kukura hneď v dvoch divadlách v krátkom slede za sebou: v Divadle Aréna (kde ju režíroval Rastislav Ballek, máj 2011) a v pražskom Činohernom klube (kde ju režíroval sám, november 2011).

      Od začiatku svojej divadelnej tvorby Martin Čičvák spolupracuje s vlastným tímom: dramaturgom Martinom Kubranom, s výtvarníkmi Tomom Cillerom, Marijou Havran a s nemeckou scénografkou Ninou A. Stillmark. Martin Čičvák žije s manželkou a synom Viktorom v Prahe pod impozantným Vyšehradom.

  • Rastislav Ballek

    Režisér
    • Narodil sa v roku 1971 v Banskej Bystrici. Študoval filozofiu a sociológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Neskôr divadelnú réžiu na VŠMU, absolvoval v roku 1996. Už počas štúdia vytvoril ako autor dramatizácií a režisér spolu s dramaturgom Martinom Kubranom sériu divadelných inscenácií, ktoré zaujali divákov i divadelnú kritiku originálnym pohľadom na „zabudnuté“ a marginalizované diela slovenskej literatúry – S. H. Vajanský: Letiace tiene (Divadlo J. G. Tajovského vo Zvolene, 1994), S. H. Vajanský: Podivíni (VŠMU, 1995), Mikuláš Dohnány: Odchod z Bratislavy (VŠMU, 1995).

      V rokoch 1999 – 2001 pôsobil Rastislav Ballek ako interný režisér v Divadle SNP v Martine. S M. Kubranom tu ďalej rozvíjali svoj spoločný záujem o literárny „chorobopis“ národa v inscenáciách – S. H. Vajanský: Pustokvet (1997, účasť na festivale Nové európske divadlo v Moskve), Gejza Vámoš: Atómy Boha (1998, účasť na festivale Eurokaz v Záhrebe a v Kolíne nad Rýnom). Tento cyklus uzavreli inscenáciou Bez Boha na svete podľa rovnomennej poviedky Kristíny Royovej (1999, účasť na Expo 2000 v Hannoveri).

      V nasledujúcich rokoch Ballek intenzívne spolupracoval s Divadlom A. Duchnoviča v Prešove. Spolu s prekladateľom a dramaturgom Vasiľom Rusiňákom tu inscenovali v rusínskom jazyku Steinbeckovu Planinu Tortillu (2001), Schillerových Parazitov (2002), hru Karola Horáka La Musica (2002), Shakespearovho Hamleta (2004).

      V rokoch 2002 – 2009 pôsobil Rastislav Ballek ako režisér a dramaturg v Mestskom divadle Žilina, v rokoch 2003 – 2006 ako jeho umelecký šéf. Inscenoval tu o. i. vlastnú dramatizáciu románu R. L. Stevensona Dr. Jekyll, Mr. Hyde (2002) a hru Viktora Dyka Zmúdrenie Dona Quijota (2004).

      V roku 2006 pripravil Rastislav Ballek pre bratislavské Divadlo Aréna autorskú inscenáciu Tiso. Nekonvenčné divadelné spracovanie kontroverznej témy ocenila slovenská kritika štyrmi cenami Dosky (za najlepšiu inscenáciu sezóny, za najlepší herecký výkon (Marián Labuda), za najlepšiu scénickú hudbu (Peter Groll) a napokon ako objav sezóny). V roku 2005 inscenoval Ballek v pražskom Divadle Rokoko čechovovskú variáciu od Ivy Volánkovej 3sestri2005.cz.

      V roku 2006 v Národnom divadle Brno režíroval hru R. W. Fassbindera Hořké slzy Petry von Kantové. Do martinského Slovenského komorného divadla sa Ballek vrátil ako hosťujúci režisér – v roku 2007 inscenáciou dramatizácie Jégého románu Cesta životom a o rok neskôr inscenáciou Mrożekovej hry Tango. Za herecký výkon v inscenácii bol Marek Geišberg nominovaný na Dosky.

      V Opere SND režijne uviedol Rastislav Ballek v roku 2007 v svetovej premiére komornú operu Martina Burlasa Kóma. V roku 2009 pripravil spolu s dramaturgom Petrom Pavlacom a s Robom Rothom autorskú inscenáciu HOLLYROTH, ktorá bola ocenená slovenskou divadelnou kritikou ako najlepšia inscenácia sezóny a cenou Dosky bol za mimoriadny sólový herecký výkon ocenený Robert Roth. V sezóne 2010/2011 uviedol v Slovenskom národnom divadle Beckettov Koniec hry v novom preklade Petra Lomnického.

      Inscenácie a divadelné projekty Rastislava Balleka pravidelne hosťujú na festivale Divadelná Nitra a reprezentujú slovenské divadelné umenie na festivaloch a pohostinských vystúpeniach v zahraničí. V súčasnosti pôsobí Rastislav Ballek na poste dramaturga SND.

  • Viliam Klimáček

    Dramatik
    • Narodený 14. 9. 1958 v Trenčíne. Vyštudoval všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, 7 rokov pracoval ako chirurg a anesteziológ na Klinike kardiovaskulárnej chirurgie v Bratislave. V roku 1985 bol spoluzakladateľom divadla GUnaGU, ktoré sa stalo popredným experimentálnym divadlom na Slovensku. Táto nezávislá scéna uvádza výlučne novú drámu slovenských autorov a má mimoriadnu rezonanciu najmä pred mladým publikom. Od roku 1993 je V. Klimáček na voľnej nohe a venuje sa výlučne literatúre a manažovaniu divadla GUnaGU. Je umeleckým šéfom svojho divadla, jedným z jeho režisérov a príležitostným hercom.

      Je autorom divadelných, televíznych a rozhlasových hier, zbierok poézie, experimentálnych rozprávok, operných libriet aj románov.

      Je sedemnásobným nositeľom prestížnej ceny Alfréda Radoka, ktorú udeľujú v Prahe za najlepšiu slovenskú a českú hru roka. 

      Získal dve slovenské ceny Dráma za najlepší dramatický text na Slovensku a víťazné hry boli inscenované v Komornom divadle Martin. Jeho hra Hypermarket ako víťazná hra Radokovej súťaže bola inscenovaná v lete 2004 v Národním divadle Praha v špeciálne postavenej sále, imitujúcej hypermarket.

      Získal aj viaceré ocenenia Slovenského literárneho fondu, Cenu Tatrabanky za umenie, Hlavnú cenu súbehu Román 2006, bol finalistom súťaže Anasoft litera 2008, kde získal Cenu čitateľov.

      Medzinárodné ocenenie získala jeho experimentálna rozprávková kniha NOHA K NOHE, ktorá po cene IBBY bola vybraná v Poľsku medzi Kánon 50 najlepších detských kníh sveta a vyšlo jej druhé slovenské a české a poľské vydanie.

      Jeho hry sú preložené do angličtiny, nemčiny, chorvátčiny, češtiny, taliančiny turečtiny, arabčiny.

       

      Výber z tvorby:

      Divadelné hry – napísal vyše tridsať titulov, napr.:

      Nuda na pláži, 1993, 2. cena Nadácie A. Radoka Praha

      Smrtičky a vraždeníčka, 1994

      Mária Sabína 1994, 1. cena Nadácie A. Radoka Praha

      Gotika 1995, 2. cena Nadácie A. Radoka Praha

      Eva Tatlin, 1996, 2. cena Nadácie A. Radoka Praha

      Čechov-boxer, 2000, 2. cena Nadácie A. Radoka Praha

      Rozkvitli sekery, 2001, 1. cena Drámy 2000 Martin

      Lara, 2001

      Cirostratus – opera, 2002

      Hypermarket, 2002, 2. cena Nadácie A. Radoka Praha

      Komiks, 2002

      Staré lásky, 2003, 1. cena Drámy 2003 Bratislava

      Kto sa bojí Beatles, 2006, 1. cena Nadácie A. Radoka Praha

      Dr. Gustáv Husák, 2006

      Historky z fastfoodu, 2007

      In da house, 2007

      Horúce leto 68, 2007

      Dračí doupě, 2007

      Sissi, 2008

      Komunizmus, 2008

      Ginsberg v Bratislave, 2008

       

      Okrem divadla GUnaGU boli jeho hry uvedené aj v iných profesionálnych divadlách na Slovensku aj v zahraničí:

      Demokrati (SND Bratislava 1997),

      Žltý autobus (Staré divadlo Nitra 1999),

      Rozkvitli sekery (Komorné divadlo Martin 2001, Divadlo Děčín 2005),

      Mária Sabína (Disk Praha 2000, Divadlo P. Bezruče Ostrava 2005, Městské divadlo Olomouc 2007, JAMU Brno 2008),

      Nuda na pláži (Motovun Chorvátsko 2001),

      Made in Slovakia (Mittelfest, Cividale, Taliansko 2001),

      Slovenský raj (Štúdio S, Bratislava 2002),

      Rodina (Mittelfest, Cividale, Taliansko 2002),

      Hypermarket (Národní divadlo Praha 2004, SND Bratislava 2005, Divadlo P. Bezruče Ostrava 2007, TV film 2007 – ČT Ostrava),

      Staré lásky (Komorné divadlo Martin 2004),

      Povídky z fastfoodu (Divadlo J. Myrona, Ostrava 2005)

      Krajina s televízormi (Divadlo v Dlouhé Praha, 2006)

      Dr. Gustáv Husák (Aréna Bratislava, 2007)

      Kto sa bojí Beatles (SND Bratislava, apríl 2007)

      Agent Krowiak zasahuje (Nová scéna Bratislava, apríl 2007)

      Dračí doupě (Dejvické divadlo Praha, november 2008)

      Komunizmus (Aréna Bratislava, november 2008)

       

      Rozhlasové hry (vybrané tituly):

      Vytetovaná žena (1995), Cena Litfondu

      Denník nežnej (1996), Hlavná cena na 16. festivale rozhlasových hier Bojnice

      Ak ma nebudete mať radi (1999), Cena UNICEF

      Pán prsteňov – (2000 – 2003),18 dielna dramatizácia Tolkienovej trilógie

      Baudolino (2007), 5 dielna dramatizácia románu Umberta Eca

       

      Televízia:

      Poetklipy – TV profily svetových básnikov, STV 1994

      Niekedy by som ťa zabila – videofilm, STV 1997

      Zborovňa – 42 dielny sitkom (TV Luna, STV) 1999-2001

      Gympel – 13 dielny rodinný seriál (STV 2011)

       

      Filmové scenáre:

      Polčas rozpadu – (J.M.B. production) premiéra december 2007

      Hypermarket – (ČT Ostrava) – premiéra TV filmu december 2007

      English is easy, Csaba is dead (Nova prospect), v príprave

      Mária Sabína – pre ČR, v príprave

      Hot dog

       

      Knihy:

      Až po uši (SS 1988) – poézia

      Zdravotní knížka pro vojáky základní služby (AF 1991) - poézia

      Ďalekohladenie (SS 1991) – poviedky

      Karamelky (SS 1992) - poézia

      Noha k nohe (Hevi 1996) – rozprávky, Cena Janusza Korczaka - IBBY, Varšava

      Mária Sabína (L.C.A. 1997) – 7 divadelných hier, prémia Litfondu

      Panic v podzemí (L.C.A. 1997) – román

      Váňa Krutov (L.C.A. 1999) - román

      GUnaGU Remix  (L.C.A.+ Divadelný ústav 2000) – hry, básne, poviedky, Hlavná cena AOSS

      Naďa má čas (L.C.A. 2002) – román

      Roger Krowiak – (L.C.A. 2002) – spoluautor kolektívneho románu

      English is easy, Csaba is dead (Slovart 2004) - román

      1O hier (Divadelný ústav 2004) – kniha hier + CD opery Cirostratus

      GUnaGU. Príbeh jedného divadla (L.C.A. 2005) + DVD „The Best of GUnaGU“

      Námestie kozmonautov (L.C.A. 2007) – román, Hlavná cena súbehu Román 2006, finalista Anasoft litera 2007

      Satanove dcéry (Slovart 2007) - román

      Horúce leto 68 (Marenčin PT 2011) - román

  • Mária Záchenská

    Réžisérka
    • Mária Záchenská absolvovala divadelnú réžiu na DAMU v Prahe (1990 – 1995) pod vedením Luboša Pistoria, Jiřího Adamíru, Ivana Vyskočila, Otakara Roubínka a Jana Buriana. Jej inscenácia Večer v Sorrente od Turgeneva dostala cenu za réžiu na Medzinárodnom festivale divadelných škôl v Brne. Prestavenie Mataj, voľná adaptácia slovenskej rozprávky, bolo vybrané na Československo-holandský kultúrny festival vo Wijk-an-See u Amsterdame.

      Počas štúdia okrem školských prác uviedla Neopatrnosť od Turgeneva, Trojkolku od Arrabala, Belzebubovu sonátu od Witkiewicza, a to v Divadle v Řeznické a v rockovom klube Legenda. Školu ukončila predstavením Červená Mágia od Michela de Ghelderode v Divadle v Řeznické.

      Po promócii odišla do Paríža na režijnú stáž. Bola angažovaná Nielsom Arestrupom ako profesorka dramatického umenia v divadelnej škole Ecole du Passage. V Národnom divadle Chaillot viedla stáž pre profesionálnych hercov Pražský kabaret, kam pozvala ako intervenantov Ivana Vyskočila, Marcelu Benoniovú a Miroslava Kořínka.

      Ako herečka pracovala s viacerými režisérmi vo viacerých divadlách (v Paríži, Montpellier, Štrasburgu, Dijone) a účinkovala v inscenáciách napr. Pirandellovej hry Dnes večer improvizujeme, Goldoniho hry Benátske dvojičiky, či v inscenácii hry Lope de Vegu Záhradníkov pes.

      Preložila do češtiny a do slovenčiny hru Daniela Besseho Riaditelia (od decembra 2006 na repertoári Divadla Na zábradlí, bola uvedená aj v Slovenskom národnom divadle). V Divadle Na zábradlí uviedla aj inscenáciu hry Kellyho McAllistera Cesta horiaceho muža.

      V Paríži inscenovala adaptáciu Čechovovej novely Súboj v Théâtre de la Tempête (1996), hru Sophonisbe od Johna Marstona s elévmi Théâtre de Proposition (1997), Čechovove Tri sestry na Národnej Scéne v Bayonne, Théâtre de l’Opprimé v Paríži a na turné v „Skupine Dvadsiatich“ v Parížskej aglomerácii (1998-99). Podobným spôsobom uviedla i hru bratov Čapkovcov Lásky hra osudná (1999-2001). V roku 2002 uviedla inscenáciu Edmond! Spominky na Monte-Crista podľa Alexandra Dumasa, klaunské bilingválne francúzsko-české predstavenie, v rámci Českej sezóny vo Francúzsku (kooperácia divadla Disk Praha a Medzinárodného frankofónneho divadla (TILF) Paríž. Medzi jej ďalšie réžie v Paríži patrí „Babil“ nebezpečných tried od Valèra Novarinu (divadlo L’étoile du nord, 2003) a Päť klaunov (voľne podľa románu Jamesa Ellroya Veľké Nikde, Théatre de l´Opprimé, 2004). V roku 2008 v Paríži uviedla inscenáciu vlastného textu Dnes v noci podľa Dostojevského Besov, inscenáciu Prestupný deň podľa dvoch kapitol Dostojevského Idiota a inscenáciu Ruslan a Ľudmila podľa Puškinovej predlohy. Medzi jej posledné réžie patrí inscenácia Splav rieky Niger, ktorá vznikla zároveň pre divadlo v Ouagadougou (Burkina Fasso, Afrika) a Le Tarmac de la Villette v Paríži (2009).

      Inscenácia hry VHV Zem v Divadle Aréna je jej režijným debutom na slovenskej scéne.

  • Georges Vafias

    Scénograf
    • Georges Vafias študoval scénografiu na Ecole Polytechnique v Thesalonikách, filozofiu, umenie a kultúru v Paríži a scénografiu na Ecole Nationale Supérieure des Arts Décoratifs. Od roku 1989 žije v Paríži.

      Pracuje zároveň ako scénograf (vo Francúzsku a v Grécku) a ako architekt. Spolupracoval na rôznych výtvarných inštaláciách a výstavách. Je laureátom tretieho medzinárodného festivalu záhrady a krajiny. V roku 1990 sa zúčastnil na vzniku koncepcie parížskeho kina Entrepôt. V roku 1976 vytvoril koncepciu výstavy „Prírodná veľkosť“ pre územný celok Essonne a v roku 1998 koncepciu výstavy „Rituály“ v parížskej Grande Halle de la Villette. Zvíťazil v konkurze na prebudovanie námestia Opéra v Marseille (inštalácia prebehla v roku 2000).

      Je víťazom konkurzu „Umenie a príroda v centre mesta“ na prebudovanie Lullyho námestia a námestia Préfecture v Marseille (inštalácia dokončená v roku 2002).

      V januári 2006 vytvoril výtvarnú inštaláciu na námestí Národného Múzea Manama v Bahrajne.

      Aktuálne vyhral konkurz na vybudovanie experimentálneho detského ihriska v centre Paríža.

      Ako scénograf spolupracuje s režisérmi: Michelle Lemoine, Jean René Lemoine, Mária Záchenská, Stéphane Olivier-Bisson a ďalšími. Vytvoril systém tzv. „prenosného divadla“ pre parížsky divadelný súbor „Mobilné umenie“.

      Vo Francúzsku vytvoril scénu napr. pre inscenácie hier ako Strindbergova Veľká noc, Lásky hra osudná bratov Čapkovcov, Ruy Blas Victora Huga a mnohé ďalšie. Spolupracuje s divadlami v Paríži, Marseille a inými. V Grécku realizoval scénickú výpravu pre inscenácie hier ako Hedda Gablerová Henrika Ibsena, Marat-Sade Petera Weissa, Kráska a zviera (inšpirované filmom Jeana Cocteaua), ako aj niekoľko výprav pre operu a pre inscenácie súčasnej gréckej drámy.

  • Hans Hoffer

    Scénograf
    • Patrí k najvýznamnejším osobnostiam divadelnej scénografie v nemecky hovoriacej Európe. Vyštudoval Akadémiu múzických umení a Akadémiu výtvarných umení vo Viedni a svoju profesijnú dráhu začal vo viedenskom avantgardnom divadle, kde ako prvý integroval publikum do scény. Zároveň pôsobil sedem rokov ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení vo Viedni a ako scénograf v najväčších rakúskych, nemeckých a švajčiarskych divadlách.

      V roku 2007 navrhol pre Divadlo Aréna scénu inscenácie hry Marguerite Durasovej India Song v réžii Hansa Hollmanna, za ktorú bol slovenskou divadelnou kritikou nominovaný na Divadelné ocenenie sezóny (Dosky). V spolupráci s režisérom Hansom Hollmannom vytvoril celý rad výrazných divadelných inscenácií. V roku 1981 vo svetovej premiére inscenovali hru Raimonda Roussela Slnečný prach. Medzi ich ďalšie spolupráce patria tiež prvé uvedenie hry Elfriede Jelinekovej Clara S. v Bonne, Komédia zvádzania Arthura Shnitzlera v Schillerovom divadle v Berlíne, ale aj Shakespearov Hamlet vo viedenskom Burgtheatri, či Hranica tieňa (Schattenlinie) Tankreda Dorsta v Akademickom divadle, ako aj inscenácie opier Richarda Wagnera – Tannhäuser v Deutsches Oper am Rhein v Düsseldorfe, Parsifal v Opernhaus Zürich. V Divadle Aréna spolupracoval Hans Hoffer s režisérom Martinom Čičvákom a kostýmovou výtvarníčkou Ninou Stillmark na inscenácii hry Viliama Klimáčka Komunizmus (2008), s režisérom Michalom Dočekalom na inscenácii hry Hadar Garlon Mikve (2009) a najnovšie vytvoril dve modifikácie jednej výpravy pre inscenácie 33 VariáciíKukura (obe 2011). Vytvoril tiež scénu pre inscenáciu hry J. Kesselringa Arzenik a staré dámy (2011) a s režisérom Martinom Čičvákom spolupracoval i v pražskom Národnom divadle na inscenácii Shakespearovho Kupca benátskeho (2010).

      Hans Hoffer sa popri scénografii venuje aj divadelnej réžii, tvorbe konceptov pre veľké medzinárodné výstavy, interdisciplinárnym umeleckým konceptom, inštaláciám, či architektonickej tvorbe. Navrhol novú koncepciu priestorového a enviromentálneho usporiadania rozsiahleho benediktínskeho kláštorného komplexu Sv. Lambrechta pod názvom Škola bytia (Schule des Daseins). Je autorom architektonického riešenia inštalácií Múzea viedenskej Štátnej opery (Staatsopernmuseum Wien), spoluautorom dlhodobého projektu Divadla zvukov (Klangtheater) pre rakúsku televíziu ORF. Vo viedenskom Múzeu dejín umenia (Kunsthistorisches Museum) vytvoril rozsiahle inštalácie zbierok antického umenia.

  • Soňa Ferancová

    Režisérka
    • Študovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave odbor divadelná réžia. Jej prvou výraznou divadelnou réžiou bola inscenácia Slúžok Jeana Geneta (1992, Marta -Divadelné štúdio JAMU v Brne) nominovaná na prestížnu českú divadelnú Cenu Alfréda Radoka v kat­egórii najlepšia réžia. So svojimi inscenáciami sa zúčastnila na významných medzinárod­ných študentských festivaloch v Moskve a v Berlíne. Absolvovala inscenáciou Hamlet v brnenskom Ha-divadle v roku 1993. V rokoch 1994/95 pôsobila ako režisérka v Trnavskom divadle. Jej inscenácie – Stroskotanci v manéži a Tri sestry zaznamenali veľký ohlas u divákov a kritiky. V roku 1996 vytvorila v Divadle Andreja Bagara v Nitre inscenáciu nového divadelného žánru – rockovú operetu Povraz s jedným koncom – na motívy hier Johana Nepomuka Nestroya.

      V roku 1997 vytvorila v DAB inscenáciu hry Vladimíra Hurbana Vladimírova Záveje. V roku 1998 režírovala divadelnú hru Pravdivý príbeh Oľgy B., ženy so zlatými ru­kami v divadle GunaGU, ktorej bola aj spoluautorkou. 1999 účinkovala vo filme Evy Borušovičovej Modré z neba. V roku 2000 po druhý raz režírovala slávnostný galavečer odovzdávania divadelných cien Dosky v DAB v Nitre. V roku 2001 v divadle Astorka Korzo 90 inscenovala hru Heinera Mullera Kvarteto, ktorá bola nominovaná na divadelné ocenenie sezóny – Dosky v 4 kategóriách a získala ocenenie za najlepší mužský herecký výkon.

      V rokoch 2002/03 sa venovala dabingu. Za réžiu dabingu filmu Martina Scorseseho Posledné pokušenie Krista bola nominovaná na ocenenie Zlatá slučka. Pracovala ako copywriter, spolupracuje s nadáciou Hodina deťom, ako scénaristka galavečerov s STV a externe v TV Markíza. 2005 sa venovala dabingu a práci pre reklamné agentúry. V STV režírovala magazín o umení.

      V roku 2007 s veľkým úspechom režírovala inscenáciu Boh Masakra od francúzskej au­torky Yasminy Rezy v Divadle Aréna. Okrem nej v Divadle Aréna uviedla aj hru Liz Lochhead Perfect days (2009). V SND režírovala hru od slovenskej autorky Ivety Horváthovej Fetišistky (2008) a hru Mariusa von Mayenburga Ksicht (2010).

  • Michal Dočekal

    Režisér
    • Režisér a umelecký šéf ND v Prahe už počas štúdia na gymnáziu hral a režíroval v A studiu v Rubíne. V rokoch 1985 až 1991 študoval réžiu na DAMU, kde absolvoval inscenáciami Dantonova smrť a Večer trojkráľový. Počas štúdia absolvoval polročnú stáž v Londýne.

      V rokoch 1991 – 1994 bol režisérom divadelného spolku Kašpar. Režíroval tu Katynku (Kleist), Doňu Juanu (Tirso de Molina, v adaptáciu H. Bylinu), Clavija (Goethe, v úprave J. Vostrého).

      V rokoch 1994 – 2002 vytváral nielen ako režisér, ale predovšetkým ako umelecký šéf novú podobu pražského Divadla Komedie. Pod jeho vedením dostalo divadlo cenu Alfréda Radoka Divadlo roka 1996. Režíroval tu napr. Čechovove Tri sestry, Shakespearove hry – Kráľ Lear, Sen noci svätojánskej, Skrotenie zlej ženy, a Kupec benátsky, Enquistových ObrázkárovDesať malých černoškov od Agathy Chrisite. Jeho tvorivým úspechom sa stala predovšetkým inscenácia  Tragická história o doktorovi Faustovi (Marlow), za ktorú dostal Cenu Divadelních novin 2001 a ktorú inscenoval v podzemí pražskej Gorlice. V tomto období režíroval hosťovsky aj v iných divadlách, ako napr. v Divadle F.X.Šaldu, v Naivním divadle v Liberci, v Klicperovom divadle v hradci Králové, v Městském divadle v Mladej Boleslavi, v Divadle J.K.Tyla v Plzni, v pražskom Ungelte a v divadle Na zábradlí a v iných.

      Už pred nástupom do Národného divadla naštudoval v Divadle Kolowrat dve inscenácie – Joyceových Vyhnancov (1995) a Beckettove Šťastné dni (1998). Umeleckým šéfom činohry Národného divadla sa stal v roku 2002 – jeho prvou réžiou bol Rostandov Cyrano z Bergeracu. Nasledovali inscenácie: Psychóza v 4.45 (Kane), Ako úplní šialenci (Mastrosimone), Posledná páska (Beckett), Lakomec (Moliere), Hypermarket (Klimáček), Prenasledovanie a umučenie dr. Šaldu (anonym). V rámci projektu dvojjazyčného divadla inscenoval v Teatro India v Ríme a v Stavovskom divadle hru Predavači duší (Basseti). Z Shakespearovho Richarda III. bol nominovaný na cenu Divadelních novin a Sazky. V roku 2008 uviedol v Stavovskom divadle hru Hadar Galron Mikve, v roku 2009 hru Tracyho Lettsa August v zemi indiánov. V roku 2010 malo premiéru Beckettovo Čakanie na Godota a tiež inscenácia hry Elfriede Jelinek Co se stalo, když Nora opustila manžela, ktorá reprezentovala Národné divadlo na zahraničných festivaloch.

      Michal Dočekal dostal za svoju prácu aj ďalšie ocenenia: v roku 2004 cenu Nadácie Český literárny fond za projekt Bouda 2003 a Medzinárodnú cenu Ernesta Flaiana.

      V Divadle Aréna Michal Dočekal v roku 2009 režíroval hru Hadar Galron Mikve.

  • Enikő Eszenyi

    Režisérka
    • Enikő Eszenyi je maďarská režisérka, divadelná a filmová herečka, zaslúžilá umelkyňa a nositeľka Kossuthovej ceny. Po ukončení štúdia herectva na Filmovej a Divadelnej Akadémii v Budapešti v roku 1983 nastúpila
      do divadla Vígszinház, najväčšieho kamenného divadla v Maďarsku, ktorého je od roku 2009 umeleckou riaditeľkou. Na Slovensku doteraz režírovala dvakrát: Ako sa vám páči v roku 1996, za ktorú bola ocenená cenou Dosky za najlepšiu réžiu a inscenáciu sezóny a Antonius a Kleopatra v roku 2002 (obe Shakespeare, SND).
      Ako režisérka sa presadila v českých divadlách (Národné divadlo, Divadlo bez zábradlí), kde inscenovala v prevažnej miere tituly Shakespearovského repertoáru. Úspešné zahraničné réžie jej priniesli pozvanie do Arena Stage vo Washingtone, kde uviedla Brechtovu hru Muž ako muž. Jej inscenácia Shakespearovho Othella
      vo Vígszinház sa zúčastnila medzinárodného divadelného festivalu v Soule. Ako herečka vytvorila desiatky hlavných rolí v kľúčových tituloch svetového repertoáru. Režíruje v rôznych budapeštianskych divadlách a s úspechom inscenuje i tituly hudobného divadla. Jej režijná metóda sa vyznačuje silnou orientáciou na hereckú zložku; je známa tým, že dokáže zo svojich protagonistov vydolovať skrytú genialitu.

  • Alena Lelková

    Režisérka
    • Narodila sa v Humennom. V mladosti písala básne a krátke prózy. Po ukončení štúdia slovenčiny a estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove viedla literárno-dramatický odbor na ZUŠ v Humennom.

      Založila Detský divadelný súbor Masky, ktorý sa každoročne umiestňoval na popredných miestach v celoslovenských súťažiach detských divadelných súborov a úspešne reprezentoval Slovensko na mnohých medzinárodných festivaloch amatérskeho divadla v Japonsku, Nemecku, Litve, Taliansku, Fínsku, Poľsku a Českej republike. V rámci Masiek vytvorila dohromady päť inscenácií: B.S.Timrava: Na jednom dvore, R. Dahl: Čarodejnice, S.Lavrík: Alenka za zrkadlom, G.G. Márquez: Veľmi starý pán s obrovskými krídlami, O.Wilde: Slávik a ruža.

      V roku 2008 absolvovala VŠMU v odbore divadelná réžia a dramaturgia. V rámci štúdia inscenovala okrem iného Tajovského Statky-zmätky, či Mayenburgovo Eldorádo a ako dramaturgička spolupracovala na Ibsenovej Hede Gablerovej so svojou spolužiačkou režisérkou Annou Petrželkovou. Študentská inscenácia hry Hany Naglik Jurgova Hana v jej réžii získala hlavnú cenu na festivale Nová dráma 2007 a reprezentovala to najlepšie zo slovenskej divadelnej tvorby na festivale Divadelná Nitra.

      V rokoch 2008 2009 sa venovala práci pre televíziu a spolupracovala ako dramaturgička so Štátnym divadlom Košice pri inscenácii hry Dalea Wassermana Prelet nad hniezdom kukučky (réžia: Michal Vajdička). V ostatnom čase sa vrátila k divadlu pre deti – v roku 2012 inscenovala hru Hany Naglik Ester a Albatros v Bratislavskom bábkovom divadle a Hastrošovcov Roalda Dahla v Bábkovom divadle Žilina. Medzi jej posledné divadelné projekty patrí réžia Vyrypajevovej hry Júl v Štúdiu 12 (2010), či dramaturgia hry Jany Bodnárovej Dievča z morského dna (réžia: Petra Fornayová, 2011). Žije s rodinou v Borinke. 

  • Adriana Totiková

    Režisérka
    • Adriana Totiková sa narodila v Humennom. Vyštudovala slovenčinu a estetiku na Filozofickej fakulte UK (2006) a réžiu a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave (2010). Počas štúdia absolvovala stáž na Akademii Teatralnej im. A. Zelwerowicza vo Varšave. V roku 2011 viedla medzinárodný workshop hereckej techniky na EF International school v New Yorku. V súčasnosti dokončuje doktorandské štúdium na FIF UK.

      Už počas štúdia na gymnáziu v Humennom sa začala venovať divadlu ako asistentka réžie v divadle Masky. Jej prvé divadelné projekty sa spájajú s festivalom Scénická žatva, na ktorom bola v roku 2001 nominovaná na Tvorivý čin roka. Počas štúdia na VŠMU vytvorila okrem inscenácie J. Barč-Ivan – 3000 ľudí aj autorskú inscenáciu Žena cez palubu (premiéra v Štúdiu 12 v roku 2009), ktorá bola nominovaná na cenu Dosky za Objav sezóny. V sezóne 2011/2012 tú istú hru s úspechom uviedla opäť vo vlastnej réžii v ostravskom divadle Silesia.

      Záujem o detské a bábkové divadlo u nej pretrval počas celej doterajšej divadelnej činnosti; spolupracuje s divadlom T.U.Š, s Bábkovým divadlom v Žiline či Bratislavským bábkovým divadlom. Medzi jej ostatné inscenácie pre deti patria Hastrošovci Roalda Dahla pre žilinské Bábkové divadlo a Čudné Vianoce strýka Odrala podľa Dickensovej Vianočnej koledy pre BBD.

      Okrem divadelnej práce sa venuje aj televíznej, filmovej a rozhlasovej tvorbe. Spolupracovala s TV Markíza, je autorkou niekoľkých scenárov študentských filmov FTF VŠMU a pre Slovenský rozhlas redakčne pripravovala niekoľko relácií (napr. Parenisko, Autor na dnes).

      Venuje sa prekladu divadelných hier z poľštiny (špeciálne hier Michala Walczaka).

      K jej posledným úspešným divadelným projektom patrí inscenácia vlastného prekladu hry Ingmara Vilqista Taká fajn baba ako ty v Mestskom divadle Žilina, ktorá bola nominovaná do súťažnej sekcie festivalu Nová dráma 2012.

      Od začiatku svojho divadelného pôsobenia vedie a pripravuje divadelné tvorivé dielne a medzinárodné workshopy pre deti a mládež. Tieto aktivity jej priniesli veľa medzinárodných skúseností a zahraničných ciest (napr. USA, Japonsko, Litva, Taliansko). Ako koordinátorka festivalu a spoluorganizátorka tvorivých dielní spolupracuje aj s Asociáciou Divadelná Nitra.

      V koprodukcii VŠMU a Divadla Aréna vytvorila Adriana Totiková v Skúšobni Divadla Aréna v roku 2009 inscenáciu Hurá Luxus! alebo Tie roky 90te. Touto inscenáciou zakončila svoje štúdium na VŠMU a  o rok neskôr prešla inscenácia do repertoáru divadla. S úspechom sa hráva dodnes. Ráno po je druhý projekt, ktorý Adriana Totiková pripravila pre Divadlo Aréna. Premiérou inscenácie bol otvorený nový zrekonštruovaný divadelný priestor – Loft Aréna (niekdajšia Skúšobňa).

Mám záujem o pravidelné zasielanie newslettra na tento mail:

OZNAM !

Pokladňa Divadla Aréna bude otvorená  od 20.8.2014 v pokladničných hodinách 14:00 - 18:00   Prajeme Vám krásny zvyšok  leta a tešíme sa na Vás v novej divadelnej sezóne 

viac >

OZNAM!

8.5.2014 bude pokladňa Divadla Aréna  zatvorená

viac >
Október 2014
PoUtStŠtPiSoNe
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930
31